UV žiarenie a opaľovanie

10. mája 2016  |  UV žiarenie

Začiatok módy opaľovania je datovaný do začiatku dvadsiateho storočia. Dovtedy bola za prototyp krásy a vznešenosti považovaná biela pokožka. táto skutočnosť bola úzko spojená so sociálnou a ekonomickou situáciou spoločnosti, kedy sa bohatá vrstva chcela odlíšiť od robotníckej a roľníckej časti spoločnosti, ktorej pokožka pod vplyvom práce vonku zhnedla.

Novovznikajúca vrstva ľudí so slobodným povolaním (napr. umelci) začala vyznávať „zdravý životný štýl“, ku ktorému patrilo aj cestovanie, šport a s tým súvisiaci pohyb na vzduchu a slnku. Opálená pleť sa tak stáva módnym trendom. Prehnanou honbou za hnedou pokožkou prestali ľudia myslieť na svoje zdravie a dôsledky prílišného vystavovania sa slnečnému žiareniu, medzi ktoré patrí predčasné starnutie kože, kožné nádory (zhubné aj nezhubné), fototoxické a fotoalergické ochorenia a v neposlednom rade aj akútne popáleniny.

Vlastnosti UV žiarenia

Súčasťou elektromagnetického spektra je svetlo. Zahŕňa UV žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené žiarenie. Tieto zložky sú vymedzené vlnovou dĺžkou. Na kožu pôsobia predovšetkým prvé dva typy žiarenia. UV žiarenie tvorí asi 10% slnečného spektra, viditeľné svetlo asi 50%.

UV žiarenie má tri oblasti: UV-A, UV-B a UV-C. UV-A žiarenie preniká hlboko do pokožky a pod jeho vplyvom dochádza ku krátkodobému zhnednutiu kože. V procese starnutia a poškodzovania kože má najvyššie zastúpenie. UV-B žiarenie preniká do kože v menšom rozsahu, pôsobí najmä na vrchné časti pokožky a zohráva negatívnu úlohu v nádorových procesoch kože. Treba však povedať, že tomuto procesu výrazne napomáha UV-A žiarenie. UV-C žiarenie je najnebezpečnejším typom z uvedených žiarení. Je filtrované ozónovou vrstvou, ktorá sa však neustále zmenšuje. Príkon UV žiarenia na zemský povrch ovplyvňujú tieto hlavné faktory: atmosferický ozón, výška slnka, nadmorská výška ,rozptyl v atmosfére, oblačnosť, zákal ako aj odraz od zemského povrchu. Na zemský povrch prenikajú vlnové dľžky až od 293 nm, preto i celková energia UV žiarenia je tvorená predovšetkým UV-A žiarením; množstvo UV-B žiarenia závisí predovšetkým  od hrúbky ozónovej vrstvy.

Hodnota RAF (Radiation Amplification Factor)vyjadruje o koľko percent vzrastie intenzita UVB žiarenia pri zmene celkového ozónu o l%. RAF závisí hlavne od vlnovej dĺžky, pričom pre biologicky aktívnu oblasť je jeho hodnota približne 1,2.

Pod pojmom výška slnka chápeme uhol medzi horizontom a spojnicou miesta pozorovateľa s polohou slnka na oblohe . Poloha Slnka sa mení v priebehu dňa i roka, v závislosti od zemepisnej šírky. Najväčšiu intenzitu má v lete a tropických oblastiach. Zjednodušene povedané, ak je slnko vysoko – UV žiarenie na zemskom povrchu má vysokú intenzitu ,pretože  dráha slnečných lúčov je kratšia a ich absorpcia je menšia. Intenzita UV žiarenia rastie s nadmorskou výškou, v priemere o 6 až 8 percent na každých 1000 m nadmorskej výšky.

Slnečné žiarenie je rozptyľované molekulami plynov a pevnými zložkami. UV žiarenie dosahuje najväčšiu intenzitu pri jasnej oblohe, všeobecne oblačnosť UV žiarenie zoslabuje. Oblačnosť však závisí od typu a veľkosti oblakov, čím väčšie oblaky, tým väčší rozptyl. Pri odraze slnečného žiarenia platí závislosť od optických vlastností povrchu, pričom sneh odráža až 80% UV radiácie, piesok 25% UV radiácie, 95% UV žiarenia prejde vodnými hladinami a to až do hĺbky troch metrov.

Možnosti ochrany pred UV žiarením 

Minulé storočie prinieslo i množstvo liekov podávaných celkovo (tzv. systémové fotoprotektíva), ktoré sú schopné chrániť kožu pred nežiaducimi účinkami slnečného žiarenia. Ich hlavnou funkciou je ochrániť cieľovú bunku pred poškodením, ktoré vzniká UV žiarením. Medzi takéto systémové fotoprotektíva patria viaceré látky ako napríklad vitamíny A, E, C, kortikosteroidy, kyselina acetylsalicylová a antihistaminiká. Jedným z najrozšírenejších a zároveň najúčinnejších fotoprotektív je betakarotén. Tento provitamín sa v ľudskom organizme premieňa podľa svojich potrieb na vitamín A, ktorý patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Bol objavený v roku 1913. Vo forme betakaroténu sa nachádza iba v rastlinnej forme a telo si z neho dokáže vytvoriť vitamín A podľa aktuálnej potreby. Aktívna forma A vitamínu – retinol sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu. Táto forma je telu vlastná a vstrebáva sa rýchlejšie a ľahšie ako betakarotén. Problémom však je, že pri nadmernom príjme stravy bohatej na vitamín A si ho telo ukladá do zásoby a vzniká predávkovanie, ktoré sa prejavuje zvracaním, únavou, lámavosťou kostí a vypadávaním vlasov. V porovnaní s betakaroténom je množstvo nežiaducich účinkov vyššie. Jediným nežiaducim účinkom betakaroténu je sfarbovanie kože do žlta, čo je podmienené jeho ukladaním do kože.

Karotenoidy patria medzi prirodzené pigmenty nachádzané v rastlinách, predovšetkým v ovocí a zelenine. Je identifikovaných okolo 700 karotenoidov, pričom betakarotén je najviac známy a najviac uznávaný. Mnohé štúdie dokazujú, že orálne podávanie betakaroténu zvyšuje naturálnu rezistenciu kože a spôsobuje kutánnu fotoadaptáciu do výšky SPF 2-3. Množstvo štúdií poukazuje, že nadmerná expozícia slnečnému žiareniu má imunosupresívny efekt a práve betakarotény ako antioxidanty zohrávajú úlohu ako vynikajúce opozitá voči imunosupresii.

Betakarotén dokáže eliminovať voľné radikály (zlúčeniny kyslíka, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt bunkového metabolizmu), vznikajúce pôsobením UV žiarenia. Okrem iného chráni organizmus pred nepriaznivými účinkami vonkajšieho prostredia, zvyšuje zrakovú ostrosť, odolnosť proti nákazám dýchacích ciest, urýchľuje rast organizmu. Prejavy predávkovania sú uvedené vyššie. Denná odporúčaná dávka vitamínu A dosahuje 5 000 IU. Potraviny bohaté na vitamín A sú najmä mrkva, špenát, sladké zemiaky, pečeň a maslo.

Sme zmluvný partner poisťovní